v polovině dubna jsem se rozepsala o jízdě králů pod pořadovým číslem I. a pokud jste to nečetli, škoda, ale zase tak moc se neděje :o)psala jsem o tom, jak a proč to všechno v únoru 2012 začalo a jak jsem během té doby potkávala úžasné lidičky a taky jsem slíbila, že se o těch úžasných lidech trochu rozepíšu a tak tady to máte.
začínáme ZOZOU TAJEK PIEŠOVOU.zuza k mé jízdě králů patří jako kožich k beranici a může za to, že jsem se mohla pustit do koláží, které byly výchozím tříbením inspirace v lidovém kroji, přesněji ve slovenském lidovém kroji. poskytla mi krásné dokumentační fotografie, které jsou v mých kolážích více či méně patrné a na výstavě v chlumecké loretě si je budete moci prohlédnout hned vedle nich. zuzu jsem poprosila, aby mi o sobě něco sepsala.
a přidávám krásné fotografie…Zuzana Tajek Piešová – * 12.12.1964 v Bratislave.´Obaja rodičia pochádzajú z rázovitej obce Čičmany, ale veľkú časť života prežili v Bratislave, kde som sa narodila. Obidve moje staré mamy a aj starí otcovia nosili ešte kroje, tak som k celoživotnej láske k ľudovému odevu vlastne pričuchla už v detstve. Starú mamu z otcovej strany som poznala ž lenz rodinných fotografii, druhá stará mať vybadali môj vzťah ku krojom a tradícii už v ranom detstve, keď som u nej v Čičmanoch trávila všetky prázdniny počas môjho detstva i skorej mladosti. Úplne som tomuto prepadla, keď som pochopila ako toto tradičné bohatstvo v podobe krojov, výšiviek nám uniká medzi prstami, ako to niektorí ľudia ničia, pália alebo za pár šestákov na ktoré sa ulakomili, vypredávajú naše kultúrne dedičstvo za hranice. Iná kategória ľudí bola, že mali aj doma krojve súčasti ale nevedeli sa o ne postarať, zrenovovať ich a uviezť ich opäť do života.
K tejto činosti som sa vlastne prepracovala cez okolnosti, že v našej veľkej rodine bolo slušné množstvo krojov, staršia generácia, ktorá to ešte vedela ošetriť postupne vymierala a nikto z blízkych sa tohoto nechytil.Keď som u otcovej sestry v hospodárskej časti objavila veľké igelitové vrece s vyhodenými krojovými súčasťami, môj osud bol spečatený. vrece som dovliekla domov zapojila do procesu mamu, jej dve sestry vynikajúce vyšívačky a tety zo vzdialeného príbuzenstva a z toho množstvahandier sme skompletizovali 15 ženských čičmanských krojov..
Keďže mi to asi bolo súdené, robila som aj krojárku v dvoch folklórnych súboroch, popri rôznych zamestnaniach ktorými som prešla. Počas krízy, ktorá nastala som prišla o prácu tak som nelenila a pustila som sa do rozsiahlejšej činnosti venovanej záchrane korjov a našho kultúrneho dedičstva.Je zbytočné robiť štatistiky ako je to teraz v móde, koľko krojov som zachránila..To nieje vôbec dôležité..dôležité je že sú, existujú, majitelia ich majú v úcte a pri roznych priležitostiach si ich obliekajú. Rovnako sa snažím oživovať zabudnute regióny a obe ktorých kroje sú málo známe alebo ich vôbec nie je vidieť alebo ich už ľudia nepoznajú…
…a stále zachraňujem čo sa dá, kým mi zdravie bude slúžiť. Ak som zašanovala čo len jeden kroj alebo súčasť a niekto si ten poklad tradičnej kultúry a identity bude považovať, tak tá práca má zmysel.
Toho času robím renovácie, poradenstvo, snažím sa umiesťnovať zachránene časti krojov tam kde sú potrebné, alebo niekomu chýbajú ku kompletizáci a pracujem na Ústredí ľudovoumeleckej výroby (ÚĽUV) v Bartislave ako konzultant, poradca a mám na starosti organizovanie krojovej výroby.
Pokiaľ nebude zachovávať tradície, pokiaľ si nebudeme vážiť a rozvíjať čo nám zanechali naši predkovia, mocnári tohoto sveta nám siahnu na morálku a padneme im k nohám ako zrelé ovocie…a naša identita národa pôjde do večnosti.
na fotografiach mám oblečený zrenovovaný svadobný kroj mojej starej mamy, v ňom sa vydávala v r. 1919
Zuza Tajek Piešová´